Mikuláš Huba vzpomíná na přátelství s Josefem Vavrouškem

„Priateľstvo patrilo v hierarchii Josefových hodnôt do tej najvyššej kategórie. Zdá sa mi, že jeho filozofia i prax medziľudských vzťahov sa zakladali práve na fenoméne priateľstva, na tom, že fakt priateľstva otvára dvere, ale i zaväzuje. Bolo to priateľstvo nesmierne obohacujúce. Nielen Josefovou permanentnou pripravenosťou pomáhať druhým (od Lambaréne až po ochotu poskytnúť svoj byt komukoľvek z priateľov, kto sa v Prahe ocitol bez strechy nad hlavou). Stále viac a viac sa mi zdá, že práve fenomén priateľstva je tým najlepším kľúčom k pochopeniu monohorozmernej Josefovej osobnosti. Bez neho by bol „len“ človekom mimoriadneho nadania, poznania, videnia, schopnosti, sily, húževnatosti… Ale práve to niečo navyše, tá obdivuhodná schopnosť rozdávať i prijímať dary priateľstva urobili z neho to, čím pre nás bol, bez ohľadu na to, či sme sa s ním stretli na horách, na konferencii, verejnej obhajobe, expedícii, na tribúnach Nežnej revolúcie, v politike či pri oprave salaša… Schopnosť vytvárať a šíriť okolo seba priateľskú atmosféru ho priam predurčovala – samozrejme v kombinácii s vyššie uvedenými schopnosťami a danosťami – na to, aby sa stal príťažlivou vedúcou osobnosťou.“ Mikuláš Huba, poslanec Parlamentu Slovenské republiky a dlouholetý Josefův přítel a spolupracovník